Svet moderných technológií sa na našej škole dá objavovať aj bez sedenia pred obrazovkou počítača. Presvedčili sa o tom žiaci tretieho a štvrtého ročníka, ktorí si počas uplynulých dní vyskúšali prácu s miniatúrnymi inteligentnými robotmi – Ozobotmi. Táto obľúbená pomôcka ukázala našim bdelým školákom, že programovanie môže byť hmatateľné, vysoko intuitívne a predovšetkým zábavné.
Keď sa skladačka zmení na program Hlavným nástrojom na vytváranie dráh neboli klasické fixky, ale špeciálne drevené Ozobot puzzle. Tieto dieliky fungujú ako stavebnicový systém, ktorý zvládnu poskladať aj mladší žiaci. Každý kúsok skladačky predstavuje časť cesty – priame trasy, zákruty, križovatky či zložité slučky. Deti spájaním dielov rozvíjali nielen logické myslenie, ale aj jemnú motoriku a priestorovú orientáciu.
Kódovanie skryté vo farbách Fascinujúca časť nastala vo chvíli, keď do hry vstúpili farebné kódy. Ozoboty majú na spodnej strane zabudované optické senzory, ktorými čítajú sekvencie farieb. Deti vkladali do dráhy špeciálne dieliky s farebnými kombináciami. Tým robota priamo programovali a určovali jeho správanie: * Zmeny smeru: Robot na križovatke presne vedel, či má zabočiť vľavo, vpravo, alebo pokračovať rovno. * Špeciálne triky: Deti pomocou kódov aktivovali zrýchlenie, spomalenie, otočky či efektné tanečné pohyby. * Riešenie úloh: Školáci museli premýšľať dopredu, akú sekvenciu kódov zvoliť, aby Ozobot úspešne prešiel labyrintom a dorazil do cieľa. Radosť z úspechu Aktivita dokonale ukázala, ako sa dá spojiť kreativita s analytickým myslením. Kým jedna skupina detí stavala pretekárske trate a súperila o najrýchlejší prejazd, iné sa sústredili na príbehové mapy. Táto forma výučby je ideálna, pretože odstraňuje bariéry – deti programujú bez toho, aby museli vedieť písať zložité príkazy na počítači. Úspešne zvládnutá trasa a blikajúci Ozobot v cieli priniesli našim žiakom obrovskú radosť a motiváciu do ďalšieho objavovania sveta vedy a techniky.
Mgr. Melánia Bašárová