Rok 2020 je vyhlásený za Rok národnej identity. Žiaci našej školy si ho v tomto školskom roku pripomenuli niekoľkými hodnotnými podujatiami. V septembri, októbri a v novembri sa v interiéri školy konala výstava kníh, tlačovín, osobných predmetov a plagátov z plodného života a siahodlhej tvorby Jána Lazoríka, ktorý bol významný slovenský pedagóg, etnológ, folklorista, zberateľ, archivár, fotograf, spisovateľ, šíriteľ používania nárečí, botanik a šľachtiteľ odrôd. Narodil sa 29. septembra 1920 v Toryse a zomrel 30. augusta 2015 v obci Krivany. Výstavné materiály k storočnici J. Lazoríka škole prepožičal jeho vnuk Igor Lazorík, pracovník Krajského múzea Prešov.
Žiaci na hodinách výtvarnej výchovy vytvárali vlastné slovenské a šarišské ľudové ornamenty, na hodinách slovenského jazyka robili anketu o najobľúbenejšie šarišské a slovenské slovo, na literatúre skúmali život a tvorbu regionálneho štúrovca Bohuša Nosáka – Nezabudova a Jána Lazoríka, na dejepise skúmali svoj rodokmeň a vytvárali rodostrom svojej rodiny, opisovali starú fotografiu príslušníkov rodiny, alebo iný historický prameň a rodinnú pamiatku. Aj počas dištančného vzdelávania svoju lásku k rodnému mestu vyjadrili na výtvarných prácach v školskom kole výtvarnej súťaže Sabinov očami detí.
Ján Lazorík bol od svojho detstva vášnivým zberateľom hmotnej i nehmotnej ľudovej kultúry. Zameriaval sa v prvom rade na oblasť Krivany, neskôr pokrýval aj región Spiš. Nadobudnuté veci ľudovej kultúry uchovával najprv u seba v rodinnom dome, neskôr z priestorových dôvodov aj na obecnom úrade. V Krivanoch zriadil Centrum ľudovej kultúry a remesiel, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Počas života zapisoval a nahrával na magnetofónové pásky množstvo regionálnych ľudových piesní, hádaniek, príhod, legiend a rozprávok. Mnohé z nich šíril vo svojich početných knihách.
V roku 1968 založil Ján Lazorík jednu z prvých folklórnych skupín na Slovensku, s ktorou nacvičil množstvo folklórnych scénok a pásiem. V Krivanoch sa Lazoríkovi podarilo vybudovať amfiteáter.
Vtedajšia STV na jeho námet nakrútila v roku 1996 ľudové divadlo Popaterce. Svoje myšlienky šíril ako účastník aj vo filmoch Iné svety od režiséra Marka Škopa (2006) a Cooltúra od režiséra Miroslava Rema (2016).
Ján Lazorík bol obdivovateľom šľachtiteľa Ivana Mičurína, preto v Krivanoch zriadil v roku 1953 Okresnú pioniersku mičurinskú stanicu. Počas života sa snažil vypestovať mrazuvzdorné ovocie. Zásluhou Lazoríka bolo v regióne vysadených viac ako 3000 ovocných stromov na prázdnych obecných a súkromných pozemkoch.
V roku 2018 mu udelil Andrej Kiska in memoriam Pribinov kríž II. triedy „za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudového umenia a folklóru“.
Podľa múzejníkov Ján Lazorík zanechal unikátne dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty.
Česť jeho pamiatke!